Napriek tomu, že výroba a použitie plastov s obsahom elektricky vodivých prísad má dlhú históriu, život sa tu nezastavuje a neustále sa vyvíja. Základným cieľom je dosiahnuť úroveň vodivosti požadovanú v danej aplikácii s čo najmenším počtom prísad a čo najlacnejšie. Z hľadiska aplikácií sa rozlišujú tri triedy (nie je možné ich jednoznačne rozlíšiť): antistatické výrobky, ktoré znižujú usadzovanie prachu na povrchu, staticky disipatívne výrobky, ktoré dokážu v predvídateľnom čase odviesť nahromadený statický náboj uzemnením, a vodivé výrobky, ktoré dokážu chrániť pred elektromagnetickým rušením (EMI).